Škrípová: Ak nezískame medailu, bude to sklamanie...

DÁŠA ŠKRÍPOVÁ  je manažérkou hádzanárskeho družstva žien ŠKP Piccard Senec. Popri podnikaní, chodí na vysokú školu do Trnavy, kde študuje učiteľstvo v odbore história-filozofia. Najväčšiu radosť jej však robí 10-ročná dcéra Sabinka.

Pred letnou prípravou ste si dali za cieľ vytvoriť v družstve dobrý kolektív. Podarilo sa to?

Myslím si, že kolektív je dobrý. V rámci zápasových emócií síce vzniknú nejaké herné trenice. Sú tu však inteligentné dievčatá, ktoré si to následne medzi sebou vydebatujú.

Z hľadiska to často vyzerá, že hráčky nie sú súdržné, hrajú sa na vlastnom piesočku a nezabojujú jedna za druhú..

Boli stretnutia, kde to tak opticky mohlo vyzerať, ale vyplýva to z toho, že sa nevedia vysporiadať s tlakom, doviesť zápas do úspešného konca. Nie je to o nesúdržnosti, ale skôr o tom, že každá chce zmeniť vývoj duelu a potom sa zdá, že hrajú len na seba.

Oproti minulej sezóny prišlo viacero nových hráčok, najmä do spojkového radu, či už ide o Pollákovú, Weibelovú, Bačíkovú alebo Dubajovú. Po základnej časti však skončíte napriek tomu na ôsmom mieste. Nie je to málo?

Áno, tiež som čakala, že budeme vyššie. Minimálne som dúfala, že budeme pred Partizánskym a nepôjdeme do play-off zo štvrtého miesta, v ktorom narazíme na Michalovce. Stratili sme však zopár dôležitých bodov v Jindřichovom Hradci, doma so Slaviou, s Veselím a najmä s Partizánskym. Týchto osem až desať bodov nám chýba k tomu, aby sme išli do play-off z „tretieho“ miesta.

Pred sezónou ste spomínali, že chcete skončiť do piateho miesta vo WHIL-ke a hrať finále Slovenského pohára a Slovenskej ligy. Prvé dva ciele ste nenaplnili, čaká vás posledný tretí..

Možno zo strany trénera boli tieto vyhlásenia, ja som mala za cieľ tretie miesto v slovenskom play-off WHIL. Musíme si uvedomiť, že je tu veľa nových hráčok, ktoré sa len zohrávajú. Ak vo vyraďovacej časti získame medailu, bude to pre nás splnenie stanoveného cieľa. V opačnom prípade budem hovoriť o veľkom sklamaní, dovtedy nie.

Ak sa nezainteresovaný divák pozrie na úroveň zápasov z minulého roku a z toho súčasného, veľa zmien najmä v hernej stránke nevidí..

Hra sa podľa mňa posunula smerom vpred. Vychádza to tak aj štatisticky, máme viac víťazstiev a tiež už neprehrávame tak vysokým rozdielom ako vlani. Sú ľudia, ktorí si možno sadnú do hľadiska a nevnímajú to tak detailne ako ja, keď si celé stretnutie neskôr rozoberiem.

Z 23 zápasov máte 9 víťazstiev, pričom kvalita najmä českých družstiev ako Zlín, Olomouc či Písek išla rapídne nadol. Nie je tých výhier málo?

Na jednej strane áno. Písek utrpel najviac stratou Luzumovej, ale po návrate Borovskej ich hra výrazne ožila a hlavne v domácom prostredí sú  rovnocenným súperom, keď dokázali doma poraziť Šaľu. Beriem, že Zlín stratil takmer celú základnú šestku, ale taký Olomouc hrá peknú hádzanú.

Po tom, čo otehotnela krídelníčka Silvia Kochanová ste nedoplnili družstvo na tomto poste, ale opäť ste zobrali ďalšie spojky, a to Martinu Bačíkovú a Katarínu Dubajovú. Prečo?

Dubajová k nám už bola nachystaná od leta, ale prestup s Porubou sa ťahal dlhšie, ako sme čakali. Bačíková nám dobre zaskakuje na pravom krídle, aj keď v Michalovciach predtým hrávala strednú spojku. V prípade, že jej hosťovanie bude pokračovať aj v nasledujúcej sezóne, bude jej dávaný priestor na strednej spojke. Krídlo sme nedoplnili, keďže nebola voľná žiadna hráčka, ktorá by nám pasovala do koncepcie. Nemyslím si, že najviac trpíme na krídle.

V čom vás teda najviac „tlačí topánka“?

Máme veľké percento nepremenených šancí a práve toto je našou slabinou. Niekedy hráčky chcú dať veľmi rýchlo gól, inokedy je v tom nesústredenosť a niekedy má súper dobrú brankárku, s ktorou sa nedokážeme vysporiadať.

Nechýbajú dievčatám v zápasoch emócie?

Áno, s tým môžem súhlasiť. Chýba mi tam väčšia radosť z gólov. Je to však o tom, že hráčky si potrebujú spolu viac odžiť, aby mohla stúpať krivka emócií.

Do družstva prišli štyri nové spojky, ktoré doplnili Kodajovú a Neštickú. Každá z nich chce dostávať, čo najväčší priestor na palubovke. Nezdá sa vám, akoby bolo „veľa kohútov na jednom smetisku“?

Nie. Je to najvyššia súťaž, v ktorej potrebujeme mať zdvojené posty a ideálne je, ak sú obe hráčky na rovnakom poste kvalitatívne rovnocenné. Jedine, čo máme zdvojené je ľavá a stredná spojka a pozícia pivota.

Na papieri máte na Slovensku po Michalovciach jednoznačne najsilnejší tím. Napriek tomu ste ďaleko vzadu za Šaľou i Partizánskym. Neboli to zbytočne vyhodené peniaze za niektoré hráčky?

Určite to neboli zbytočne vyhodené peniaze. Nedovolila by som si povedať, že máme kvalitnejší káder ako má Šaľa. Opäť pripomínam, že kvalita prichádza aj so zohratosťou hráčok a preto sa snažím, aby káder ostal bez väčších zmien a v ďalšej sezóne bude o niečo kvalitnejší. Jedine, čo ma mrzí sú prehry s Partizánskym, ktoré sme nedokázali zdolať doma a čo sme predviedli u nich bola hádzanárska katastrofa. Toto mi je ľúto, ale nepremieňam to na peniaze.

V zápasoch sa často stáva, že hráčky prídu do útoku a svojvoľne si vystrelia bez toho, aby urobili nejakú ucelenú akciu. Nie je vyvíjaný v tomto smere na nich tlak, že musia dať určitý počet gólov?

Takýmto smerom na hráčky netlačíme. Rozprávame sa s nimi, aby boli v útoku trpezlivejšie. Napríklad Dubajová bola z minulosti zvyknutá, že keď to družstvu nejde, tak to zoberie na seba a páli takmer z každej pozície. Momentálne však dlho nehrávala a preto sme jej vysvetľovali, že musí byť rovnako trpezlivá, viac podržať útok, urobiť lajnu.

Prečo viac šancí nedostávajú mladšie hráčky, ako Štefíková a Gáliková?

Štefíková mala pred sezónou i počas nej zdravotné ťažkosti, ale príležitosť v zápasoch dostáva a komunikujem s trénerom o tom, aby to bolo čím ďalej tým viac. Katarína Gáliková je ťahúňom družstva, ktoré hráva v 2. lige a aj vďaka jej výkonom vedú tabuľku a ich šanca na postup do 1. ligy je naozaj veľmi reálna.

Minulý ročník ste vystriedali troch kormidelníkov. Nerozmýšľali ste, že byť s týmto kádrom v horšej polovici tabuľky môže byť aj vinou trénera Olšavského?

V žiadnom prípade to nie je vina trénera. Zápasy, ktoré sa prehrali a nemuseli prehrať neboli chybou trénera.

Tým, že sa vytvorilo „B“ družstvo žien, ktoré hrajú druhú ligu, nenastala v družstve určitá roztrieštenosť?

Nastala, ale tá je všade, v každom družstve. Hráčky, ktoré hrajú druhú ligu držia spolu, hráčky, ktoré hrajú WHIL-ku držia spolu. Nie je to však o tom, že si robia nejaké nachváli, ale je to úplne prirodzený vývin situácie.

Od polovici sezóny sa ženskému družstvu nevenuje ani prezident Piccardu Senec František Gábriš a celá váha tak ostáva na vás. Prečo?

Fero Gábriš má toho dosť, venuje sa mládežníckym celkom, na starosti má družstvo žien pôsobiace v druhej lige. Človek nemôže robiť dvadsať vecí naraz, radšej nech robí tri poriadne.

V minulom ročníku vás výbornými výkonmi v bráne držala gólmanka Eva Vargová, ktorá sa v priebehu prípravy zranila. Bolo zranenie natoľko vážne, že musela skončiť?

Zranenie nebolo pravou príčinou, prečo sme sa s ňou rozlúčili. Išlo o prístup hráčky, keď odmietla podstúpiť regeneráciu v Senci, nevideli sme žiadny doklad o jej liečbe a preto u nás skončila.

V tejto sezóne však v bráne takú oporu nemáte. Nebudete pracovať aj na tomto poste?

Z Michaloviec prišla mladá a perspektívna Kristína Sedláčková spolu s Kudročovou, ktorá trénuje s Michalovcami, čo nie je ideálne riešenie. V talóne máme aj Martinu Ladicsovú, ktorá ma tiež svoje kvality a po Gálikovej je to ďalšia hráčka, ktorá má výrazný podiel na postavení B-čka v druhej lige. Na zápase s Mostom, podala v prvom polčase výborný výkon. K mladým brankárkam potrebujeme skúsenejšiu, ktorá im pomôže na tréningoch i v zápasoch.

Aké ciele si dávate do budúcej sezóny? Chcete skôr stavať na mladých hráčkach alebo znova kupovať staršie hádzanárky?

Nechceme už príliš zasahovať do kádra. Našou snahou je udržať družstvo pohromade v takom zložení v akom je teraz. Nutné je riešiť pravú stranu, s ktorou nie sme spokojní. Všetko budeme komunikovať s trénerom Olšavským, ktorý ostáva aj pre budúcu sezónu.

JURAJ BERZEDI